V roku 1915 boli pôvodné plynové motory s čerpadlami vymenené na výkonnejšie s naftovým pohonom o sile 120 Hp a výkonom 70 l/s pri výtlaku 55 m. V období rokov 1915 až 1945 sa pokračovalo vo výstavbe vodovodných a kanalizačných sietí a prípojok, ako aj v hľadaní kvalitného vodného zdroja pre mesto Komárom na južnej strane Dunaja.
Po vzniku Československej republiky bola časť mesta Komárom zásobovaná pitnou vodou z vodného zdroja z Komárna. Nedostatok pitnej vody ako následok zvýšenej spotreby sa začínal objavovať už v rokoch 1921. Problém riešili postupne zavádzaním prísneho merania odberov vodomermi, ako aj údržbou a opravou vodovodnej siete. Inžinierska kancelária Dipl. Ing. Hollósy Sándora spracovala demografický vývoj obyvateľstva od roku 1935 do 1990 pre Komárom. Predpokladaný počet obyvateľov na rok 1990 sa dosiahne v roku 2010. Pre rok 1990 sa predpokladala denná potreba vody 2 500 m3, skutočnosť bola 5 700 m3. Občasný nedostatok vody sa vyriešil v roku 1935 vybudovaním studne v južnej časti mesta. Studňa bola v roku 1944 porušená bombardovaním, obnovená bola v roku 1946.

Nedostatok vody navrhla inžinierska kancelária riešiť v roku 1942 desiatimi studňami na Alžbetinom ostrove v Komárne s odberom vody násoskovým systémom s vývevami v strojovni. Neskôr sa doplnili o studne Š1a, Š3a Š5a a systém slúžil až do polovice 70-tych rokov. V roku 1945 nastalo rozdelenie aj v oblasti vodného hospodárstva a obe mestá mali vlastný vývoj.