V 80-tych rokoch XIX. storočia bola ešte veľká časť obyvateľov Komárna zásobená vodou priamo z Váhu a Dunaja a v rodinách bola filtrovaná cez riečny piesok. Do tohto obdobia sa datuje počiatok prípravy celomestského vodovodu. Výber najvhodnejšej lokality pre studne trval do konca storočia a v septembri 1902 bol systém vrátane rozvodnej siete uvedený do prevádzky. Prvá studňa mala priemer 3,79 m s hĺbkou 16,5 m s dnom zapusteným do nepriepustného ílového podložia. Nosná štrkopiesková vrstva bola hrúbky 10,77 m s priemernou výškou vody v studni 10 metrov. Pri priemerných hladinách Dunaja bola výdatnosť 26,57 l/s.
Slobodné kráľovské mesto Komárno malo v roku 1900, 17 209 obyvateľov vrátane pravobrežnej časti mesta – v súčasnosti Komárom. Pri spotrebe 100 l vody na obyvateľa za deň, tento vodný zdroj postačoval až pre 30 tisíc obyvateľov. Bezprostredné okolie studne bolo vyvýšené o 2 metre nad povodňovú úroveň hladiny Dunaja. Týmto bolo zavŕšené 16 ročné úsilie výstavby mestského vodovodu. V čerpacej stanici vybudovanej v roku 1902 boli umiestnené čerpadlá pol metra nad úrovňou +-0 vodočetnej laty na Dunaji. Sacie potrubia zo studne do strojovne boli vedené v priechodnej štôlni. Čerpadlá boli poháňané vyššie uloženými plynovými motormi o výkone 2×12 kW o 6,5 m s prevodom remenicami. Pri výkone čerpadiel 2x 18 l/s to bolo denne 3 000 m3. Po viacerých rekonštrukciách a úpravách je pôvodný objekt vodárne stále vo funkčnom stave.

Výtlačné potrubia boli vedené cez celý Alžbetin ostrov po dvoch stranách cesty až do vodojemu s uložením v hĺbke 1,5 m, s prechodom cez Dunajský most a železničné premostenie do oboch častí Komárna, na ľavom i pravom brehu Dunaja. V deň uvedenia do prevádzky 15. 8. 1902 bola dĺžka vodovodu 29 km. Výtlačné potrubie bolo priemeru 225 mm a rozvody 80 – 150 mm. Hydranty boli osadené vo vzdialenostiach 100 m a boli označené erbom mesta a názvom Vodárne slobodného kráľovského mesta Komárno 1902. Od 17. 3. 1902 do 31. 12. 1910 sa zriadilo 1 507 prípojok podnikateľmi z Komárna. Dve výtlačné potrubia vedúce okolo mesta sa prepojili pred vodojemom. Vežový vodojem je vo výške 145,43 m.n.m. – Balt po vyrovnaní. Nádrž je vo výške 21,10 m nad okolitým terénom. Výška nádrže je 7,3 m s priemerom 10,0 m s objemom 500 m3. Vodojem je i v súčasnosti v prevádzkyschopnom stave, aj keď je z dôvodu zvýšených tlakových pomerov v súčasnosti odstavený.
Na svojom mimoriadnom zasadnutí dňa 5. 8. 1903 prijalo mesto Komárno „Prevádzkový poriadok vodárne a reguláciu ceny vody slobodného kráľovského mesta Komárna“. Tento dokument predbehol svoju dobu. Dokument sa napr. v § 7 zaoberal výstavbou a prevádzkovaním v zimnom období. V § 16 – 18 sa riešili vzťahy a povinnosti na domovej časti prípojky, boli presne stanovené hranice verejnej a domovej časti prípojky. Dôraz bol daný na zdokumentovanie prípojky v mierke 1:100 s príslušným popisom.