Komárno

Komárno

Odstraňovaním vojnových škôd a výstavbou Slovenských lodeníc nastal ďalší rozvoj v meste. Začiatkom 50-tych rokov si výstavba sídliska I a II vyžiadala rozšírenie vodovodnej siete a výstavbu druhého hlavného kanalizačného zberača – „B“ s provizórnymi prečerpávacími stanicami pri plynárni a pri Bašty IX. Výstavba priemyselnej oblasti a nové sídliská si vyžiadali predĺženie zberača „B“ a „B1“ a po povodni 1965 nový zberač „C“ na Leteckom poli. Výstavba výškových budov si vyžiadala stavby zosilňovacích staníc. Vodné zdroje sa rozšírili o ďalších 6 studní a plynové motory vo vodárni boli nahradené elektrickými. Začiatkom 70-tych rokov sa uviedli (v rámci rekonštrukcie ČS) do prevádzky akumulačné nádrže 2 x 1 000 m3. Zosilnil sa aj výtlak vodovodu na 350 mm priemer. Výstavba sklopného mosta cez Dunajské rameno si vyžiadala uloženie vodovodu do zhybky pod ramenom Dunaja.

Hneď po povodni 1965 sa pristúpilo k sanácii kanalizácie v uliciach pri zberači „A“ v blízkosti nábrežia, ktoré boli značne poškodené. Bol to súčasne začiatok preložky zberača „B“, ktorý sa po vybudovaní prístavu dostal pod železničné koľaje a ležal v inundácii. V roku 1965 sa začalo s veľkou rekonštrukciou kanalizácie a to výstavbou hrádze na Váhu, čím sa vytvoril chránený priestor pre výstavbu mechanickej ČOV. V rámci tejto stavby sa okrem ČOV vybudovali dve hlavné čerpacie stanice a to ČS Váh na konci zberača „B“ a ČS Dunaj na konci zberača „A“, Spojovacia stoka na odvedenie riedených splaškov z ČS Dunaj na ČOV, predĺženie zberača „B“ a výmena úsekov kanalizácie v nevyhovujúcom stave. V ďalších etapách sa dobudoval celý zberač „A“ a bol odstavený starý zberač pod prístavom aj s kanalizačnou čerpacou stanicou v Prístave. Veľký rozvoj mesta si vyžiadal aj ďalší rozvoj vodární. Zriadili sa studne ŠK a ŠVK s priemerom 2020 mm, nová čerpacia stanica Juh s akumulačnými nádržami 2 x 6000 m3, prepojenie s vodným zdrojom priemeru 600 mm a nové výtlačné potrubie DN 600 – 800 mm.

Zvýšené tlaky na vodovodnej sieti umožnili dodávať vodu priamo do najvyšších poschodí domov a došlo k odstaveniu zosilňovacích staníc. Tým musel byť odstavený aj vežový vodojem. Dostatok vody umožňuje zásobovať aj ďalšie obce, ktoré sa napojili na zdroj vody z Komárna a to obce Iža, Patince a Zlatná na Ostrove. Zvýšením cien vody a odstavením podstatnej časti priemyslu došlo k rapídnemu zníženiu odberu vody. V rokoch 1988 – 89 bol v lete odber 22 500 m3/deň a v súčasnosti vrátane obcí je 12 500 m3. Niekoľko technických údajov:

  • Kapacita vodného zdroja je 393 l/s
  • Akumulácia 12 000 + 2000 m3
  • Kapacita ČS 1 825 l/s
  • Denná kapacita 32 000 m3
  • Dĺžka vodovodu DN 80 – DN 800 138,3 km
  • Počet prípojok 3 963 ks
  • Dĺžka kanalizačnej siete DN 300 – 2000 mm 90,2 km.
  • Počet prípojok 2 809 ks
  • Kapacita ČOV 10 885 m3/deň
  • Kapacita prívalových čerpadiel na dažďovú vodu 8,4 m3/s

Rozhodnutím vlády SR sa vodárne a kanalizácie opäť stali v roku 1997 majetkom mesta a od 1. 1. 1999 ich prevádzkuje spoločnosť v majetku mesta – najprv CIVITAS MPSM a od novembra 2000 KOMVaK – Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a.s.. Spoznajúc stav prevzatého majetku sa mesto rozhodlo rekonštruovať kanalizačnú sieť a dostavať ČOV na parametre spĺňajúce požiadavky čistoty od 1. 1. 2005, ako i Európskej únie. Realizovala sa investícia v hodnote 8,2 mil. EURO za pomoci programu ISPA, pričom príspevok z ISPA činí 50%, vláda prispieva 25% a mesto Komárno zabezpečuje zvyšných 25% rozpočtových nákladov. Dobudovala sa kanalizácia v celej Novej Stráži, starej Robotníckej štvrti, obnovila sa kanalizácia zúženého profilu na ulici E. B. Lukáča, utesnil sa kanalizačný zberač „B“ na Ul. letnej a vybudovali sa 2 dažďové retenčné nádrže. Súčastnosti sa realizuje ďalšie rozšírenie a intenzifikácia ČOV Komárno s investičným nákladom 5,0 milionov EUR.